Niečo z histórie !
Vstup do NHL: 22. apríl 1970
Prvá sezóna: 1970-71
Najväčšie úspechy: finále Stanley Cupu 1982, 1994
Adresa: General Motors Place, 800 Griffiths Way, Vancouver, BC V6B 6G1
Štadión: General Motors Place, 18.630 divákov
Vancouver je jedným zo šestnástich severoamerických miest,ktorých tým sa môže pyšnit ziskom Stanley Cupu. Vybojovali ho však pre nich ešte hokejisti klubu Vancouver Millionairs v sezóne 1914-15, takže ešte pred vznikom NHL. Tento kedysi slávny klub nehrál nikdy v NHL. Vdaka hraciemu systému Stanley Cupu však o túto trofej bojoval ako vítaz Pacific Coast Hockey Association vo finále play off v rokoch 1918, 1921, 1922, 1923 a 1924. Až do roku 1970 panovala v NHL podivná anomália, ked 95 percent hráčov boli Kanaďani, ale z dvanástich zúčastnených klubov boly len dva kanadské - Montreal a Toronto. Až v sezóne 1970-71 sa súťaž rozšířila na štrnást klubov a Vancouver Canucks sa stali tretím kanadským mužstvom v NHL. Vstupenka do NHL ale nebola lacná. Licencia prišla Canucks na šest miliónov dolárov.
Po niekolkých nepříliš úspešných sezónach sa v mužstve objavil nový kouč Phil Maloney. A svete, div sa ... s priemerným mužstvom vyhrál v konkurencii St. Louis, Chicaga a Minnesoty diviziu. Písal sa rok 1975. Fantastickú sezónu mal za sebou predovšetkým brankár Gary Smith, tiež ako Bob Dailey, Tracy Pratt a Dennis Kearns. Jako vítaz divízie zasáhli Canucks do play off až v štvrtfinále a tam podlahli vynikajúcemu Montrealu 1:4 na zápasy. Stále viac si v mužstve uvedomovali, ako moc chýba Canucks výrazná hráčská individualita. V sezóně 1978-79 se v týmu objevili hned štyria Švédovia. Nejlepším z nich bol bezpochýb Thomas Gradin, pevné miesto v zostave získal Lars Lindgren, dvojica Roland Eriksson - Lars Zetterström ale prepadla.
Po švédskej vlne sa dostalo i na našich hráčov. Nejprv sa v drese Canucks objavil Richard Lanz, rodák z Karlových Varů, ktorý však za more odišiel s rodičmi ked mal osem rokov. Prvými československými reprezentantmi vtedy boli dva litvínovkí hokejisti: Ivan Hlinka a Jiří Bubla. Krst ohnom absolvovali v sezone 1981-82. Vancouver sa vtedy dokonca dostal do finále Stanley Cupu, kde bol pre nich obhájca titulu New York Islanders príliš tažkým súperom. Ivan Hlinka sa tak stal prvým československým hokejistom, ktorý hrál vo finále najslávnejšej hokejovej sútaže na svete.
Zbytok osemdesiatých rokov znamenal pre Canucks vyčistenie pozícií. Až príliš často sa v mužstve menili tréneri, z celej rady predovšetkým severských posíl uspeli asi len Patrik Sundström a Fin Petri Skriko, v sezóne 1985-86 najproduktívnejší hráč mužstva. Až sezóna 1990-91 bola sezónou s prívlastkom 'úspěšná', Canucks sa opät objavili v play off. V tej dobe, po návrate Jiřího Šlégra z tréningového tábora, sa do mužstva presadili Robert Kron a Petr Nedvěd.
Dalšieho vynikajúceho úspechu však Vancouver dosiahol až v roku 1994, ked sa prebojoval do finále Stanley Cupu. Tam odohral naprosto vyrovnanú partiu s týmom New York Rangers a prehrál až v siedmom zápase. Oporami úspešného mužstva boli kapitán Trevor Linden, brankár Kirk McLean a 'Ruská raketa' Pavel Bure, ktorého neuveritelné výkony priviedli tento v lige priemerný celok až do finále pohára.
Canucks bohužial v nasledujúcich rokoch nedokázali zopakovat ojedinelý úspech. V ročníku 1994-95 vypadli v druhom kole play off, o rok nekôr hned v prvom a dalšiu sezónu chýbal Vancouver vo vyradovacích bojoch úplne. Nepresvedčivé výkony týmu nakonec viedli k odchodu trénera Pata Quinna a niektorých dôležitých hráčských opôr (Linden, McLean).
Angažovanie slávneho Marka Messiera pred sezónou 1997-98, ani príchod nového trenéra Mika Keenana očakávaný zvrat nepriniesli, pretože mužstvo znova nepostúpilo do play off. V lete 1998 naviac začal štrajkovať Pavel Bure, ktorý bol nakoniec vytrejdovaný do Floridy Panthers. Bez neho potom Canucks v ročníku 1998-99 dopadli na samotné dno, ked skončili posledný v Severozápadnej divízii.
Omnoho lepšie to s Canucks, už pod vedením kouča Marca Crawforda, vyzeralo na začiatku sezóny 1999-2000. Lenže po niekolkých nádejných výsledkoch prišla tažká kríza a obrovskú bodovú stratu, ktorú tým nabral, sa už dohnat nepodarilo. Svôj vpliv na to určite mala dlhodobé zranenia Marka Messiera a Mattiase Öhlunda, dvoch klúčových hráčov. Neveselé nálade v mužstve tiež rozhodne nepomohol incident z konca februára. V zápas s Bostonom zpôsobil obranca Bruins Marty McSorley nevyberavým zákrokom hokejkou tažký otras mozgu Donaldovi Brashearovi, za čo bol neskôr potrestaný zákazom činnosti na celý rok.
Túžebné očakávaného úspechu sa Vancouver dočkal až v sezóne 2000-01, a to aj cez to, že káder opustil Mark Messier. Tým sa totiž po štyroch rokoch opät predral do bojov o Stanley
Cup! Canucks, vedení kapitánom Markusom Näslundom, podávali predovšetkým v prvých troch štvrtinách základnej časti prekvapive dobré výkony a v jej mimoriadne dramatickom závere udržali ôsmu priečku Západnej konferencie. Tesne pred play off se však zranil Näslund a Andrew Cassels, dva ja najproduktívnejší hráči mužstva, bez ktorých potom Vancouver v prvom kole nestačil na favorizované Colorado. Aj tak ale Canucks naznačili, že sú po niekolkých hrozných rokoch konečne na vzostupe. Jediným problémom talentovaného a ambiciózneho mužstva za prednými pozíciami bol post brankára, kde Vancouveru už dlhú dobu chýbala skutočná osobnost.
Generálný manažér Canucks Brian Burke si s úlavou vydýchol, ked sa mu pred sezónou 2001-02 podarilo vo Vancouveri udržat Todda Bertuzziho a Markusa Näslunda. Aj tak Canucks zaznamenali najhorší začiatok do sezóny od roku 1987. Trenér Marc Crawford však dôveru nestratil. Miesto toho se vedenie klubu rozhodlo urobiť niekolko zásahov do zostavy. Tím najvýznamnejším bol návrat bývalého kapitána Trevora Lindena. Bitkár Brashear sa stahoval do Philadelphie výmenou za Jána Hlaváča. Canucks od Vianoc rozbehli neuveritelnú sériu zápasov, v ktorých získali dvanást vítazstiev a utrpeli len štyri prehry. Vynikajúcim spôsobom sa chytili dve najväčšie hviezdy mužstva Näslund (90 bodů) a Bertuzzi (85), ktorí zaznamenali nejlepšiu sezónu kariéry. Naopak za očakávaniami zostali švédske dvojičky Sedinovci. Dravšie a zarputilšie
výkony priniesli Vancouveru poslednú postupovoú priečku Západnej konferencie. Do vyradovacích bojov vstúpili jeho hráči vo velkom štýle a hviezdného súpera z Detroitu sa vôbec nezlakli. Prého nasadeného dokázali na jeho lade zmiest dvakrát za sebou. Bohužial, slubný začiatok doma nepotvrdili a dalšieho vítazstva se už nedočkali....